ROK 1968 V LEVICIACH A OKOLÍ

 

Začiatok obrodného procesu

Udalosti Pražskej jari 1968 sú súčasťou dejín Československa a samozrejme sa dotkli i levického okresu a mesta Levice.  Začiatok udalostí roku 1968 v Československu možno hľadať v rokoch 1961-1962, kedy vládnuca politická strana – Komunistická strana Československa musela reagovať na zahraničnopolitické udalosti a vnútropolitické udalosti v krajine. Zo zahraničných podnetov to boli hlavne výsledky XXII.Zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, II. Vatikánsky koncil a rôzne spoločenské hnutia v západnej Európe.

 

Z vnútropolitických udalostí to bola z roka na rok narastajúca nespokojnosť obyvateľov s politickou, hospodárskou, spoločenskou, kultúrnou i náboženskou situáciou v Československu. Občania čoraz viac pociťovali izolovanosť od ostatného sveta, ekonomika krajiny stagnovala, občania ťažko niesli obmedzovanie náboženských práv a na Slovensku rástla nespokojnosť s postavením Slovenska v republike, so štátnou centralizáciou a likvidáciou slovenských samosprávnych orgánov.

 

Veľkou príčinou nespokojnosti boli politické pomery a odhalenie zločinov komunizmu v Sovietskom zväze a v Československu. V Československu po roku 1956 nedošlo k dôslednej rehabilitácií obetí represií, súdne rehabilitovaná bola len malá časť odsúdených. V lete 1962 bola vytvorená nová rehabilitačná komisia pod vedením Drahomíra Koldera, ktorá mala znovu posúdiť politické procesy z prvej polovice 50. rokov. Mnohí vysoký  stranícki (komunistickí) a štátni funkcionári, ktorí sa podieľali na príprave procesov museli odstúpiť a nahradili ich mladší, medzi nimi aj Alexander Dubček, od apríla 1963 prvý tajomník ÚV KSS.

 

Na zasadnutí Ústredného výboru KSČ v októbri a decembri 1967 sa už otvorene kritizoval Antonin Novotný, prezident republiky a prvý tajomník ÚV KSČ. Na tomto pamätnom zasadnutí sa predadili komunisti, ktorí žiadali zmeny v spoločnosti, tzv. reformní komunisti a za prvého tajomníka ÚV KSČ bol zvolený Alexander Dubček. Postupne sa uskutočnili zmeny v ďalších vedúcich funkciách strany a štátu, predsedom vlády sa stal Oldřich Černík, predsedom parlamentu Josef Smrkovský a 30. Marca 1968 bol za nového prezidenta republiky zvolený generál Ludvik Svoboda. Začal sa obrodný proces, vo svete známy ako „pražská jar“ s heslom „Socializmus s ľudskou tvárou“ . Obrodný proces mal za cieľ uskutočniť reformy v politickej oblasti, kde  sa uvoľnil dozor nad tlačou a občania mohli slobodne vyjadriť svoj názor, zväčšili sa možnosti cestovania do zahraničia, zásadná reforma sa mala uskutočniť v ekonomike.

 

Obrodný proces a okres Levice

Obyvatelia okresu Levice politické uvoľnenie v 60. rokoch privítali privítali a očakávali, že prinesie nápravu krívd a zmenu pomerov v Československu. Okres Levice mal na konci 1967 roku 121 974 obyvateľov a výmeru 1551 km2 . Obyvatelia žili v 101 obciach, 78,7% obyvateľov žilo na vidieku. Dve tretine obyvateľstva tvorili obyvatelia slovenskej národnosti, jednu tretinu obyvatelia maďarskej národnosti.

Okres mal prevažne poľnohospodársky charakter, z priemyslu bol rozvinutý hlavne ľahký priemysel – potravinársky, stavebný, nábytkársky, chemický (výroba kozmetiky), ťažký priemysel – strojársky a energetický zastupoval závod S. M. Kirova v Tlmačoch. Priemyselné závody sa nachádzali v okresnom meste, v Leviciach, ďalej v Tlmačoch, Šahách, Želiezovciach a Pukanci.

 

Hlavnými funkcionármi okresu boli JUDr. Michal Benčík, predseda ONV v Leviciach, vedúcimi predstaviteľmi komunistickej strany boli Štefan Uhnák (predseda), Anton Hacaj (podpredseda) a Jozef Urban (tajomník OV KSS). Hlavnými udalosťami roku 1968 malo byť 50. výročie vzniku prvej ČSR, 20. výročie Februárových udalostí, príprava a voľby do národných výborov, ktoré sa mali uskutočniť v máji 1968. Levický okres i samotné okresné mesto Levice zaznamenali v 60. rokoch vzostup a rozvoj. Pôvodne malé podniky a prevádzky, ktoré boli znárodnené v roku 1948, vytvorili základ priemyslu v okrese a postupne sa vyvinuli v moderné podniky a závody (napr. Západoslovenské pekárne, závod Levice, Mlyny a cestovinárne, Západoslovenské hydinárske závody, mäsový priemysel, západoslovenské tehelne, Kozmetika a pod.). Zložitá bytová situácia a nedostatok bytov sa riešila výstavbou nových sídlisk s občianskou vybavenosťou. Aj napriek postupne sa zvyšujúcej životnej úrovni medzi obyvateľmi prevládala nespokojnosť so spoločensko-politickou a hospodárskou situáciou v krajine. Ľudia mali stále v pamäti udalosti po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945, či už repatriáciu obyvateľstva v roku 1947, kedy bolo len z Levíc do Maďarska presídlených 457 osôb a odtiaľ prišlo 642 osôb, poštátnenie priemyselných podnikov, zrušenie živností, kolektivizáciu, či represálie v cirkvi. Pocit krivdy a nespravodlivosti stále pretrvával.

 

Správa o zasadnutí ÚV KSČ v dňoch 3- 5. januára 1968 vyvolala živý ohlas medzi obyvateľmi okresu a už 6. januára  Predsedníctvo OV KSS v Leviciach poslalo blahoprajný telegram Alexandrovi Dubčekovi k jeho zvoleniu za 1. tajomníka ÚV KSČ. Alexander Dubček v uplynulých rokoch niekoľkokrát navštívil okres Levice, napr. JRD v Ipeľskom Sokolci alebo stavenisko Bavlnárskeho závodu v Leviciach. Udalosti, ktoré sa odohrali v okrese Levice po januári 1968, nadväzovali a boli ovplyvnené udalosťami „vysokej politiky“, rozhodnutiami najvyšších štátnych a straníckych (komunistických) orgánov. Nižšie stranícke orgány – okresné výbory KSS a základné organizácie KSS (takmer) vždy súhlasili so závermi vyšších orgánov. Pre toto obdobie bola typická veľká aktivita členov komunistickej strany. Diskutovalo sa na výročných členských schôdzach, aktívoch, okresných konferenciách.

 

Keď v marci 1968 Predsedníctvo ÚV KSČ rozhodlo o zrušení predbežnej cenzúry, komunikačné prostriedky svojou otvorenosťou spoločenské zmeny ešte viac urýchľovali. Vzrástol vplyv masmédií a tlače, čo sa prejavilo aj v regionálnej tlači. Občania prejavovali zvýšený záujem o veci verejné. Pôsobenie regionálnych novín sa prejavilo na najnižších stupňoch verejného a spoločenského života – v mestách a obciach okresu.

Aj noviny Pohronie zmenili svoj obsah a stali a zaujímavejšími. Už článok o Okresnej konferencií KSS v Leviciach (konala sa 9. – 10. marca 1968) bol písaný v inom duchu a záležitosti, ktoré sa dovtedy riešili v uzavretom straníckom prostredí, sa dostali na verejnosť a získali verejný charakter. V článkoch sa objavovala kritika riaditeľov a majstrov závodov, funkcionárov závodných výborov KSS, občania vyslovovali svoje názory na verejných schôdzach komunistickej strany, ktoré sa konali ako súčasť predvolebnej kampane do volieb do národných výborov.

 

Do redakcie novín prichádzali desiatky listov od občanov, ktorí nich popisovali prežité nespravodlivosti a krivdy alebo vyjadrovali svoj názor na problémy spoločnosti. Aj z tohto dôvodu bola od  26. apríla do novín zaradená nová rubrika „Týždeň v redakcii“, v ktorej boli uverejnené niektoré listy.

 

Na mimoriadnom pléne OV KSS v Leviciach konanom 26. marca 1968 plénum zvolilo rehabilitačnú komisiu, ktorá mala posúdiť všetky prípady neodôvodneného vylúčenia zo strany. Komisia mala desať členov a predsedom sa stal Pavol Červenák. V apríli 1968 ÚV KSČ prijal Akčný program strany, ktorý obsahoval zásadné ekonomické a politické reformy. Dôležitou požiadavkou slovenských komunistov bolo upravenie postavenia Slovenska v republike. Akčné programy mali vypracovať aj nižšie štátne a stranícke orgány, podniky, družstvá a ostatné organizácie. Rada ONV v Leviciach prijala svoj akčný program 28. Júna 1968. Jednou z úloh demokratizačného procesu bolo uskutočniť nápravu chýb a krívd z 50. a 60. rokov, na tento účel bol prijatý zákon č. 82/68 Zb. o súdnej rehabilitácii a pripravoval sa zákon o mimosúdnej rehabilitácií. Práve na účely prípravy mimosúdnej rehabilitácie v okrese Levice Rada ONV v Leviciach schválila tri rehabilitačné komisie, ktoré pracovali na ONV.

 

Prvá rehabilitačná komisia bola komisiou pre riešenie otázok na úseku majetkovoprávnych vecí, výstavby, obchodu, sociálneho zabezpečenia, pracovnoprávnych vzťahov a pod. Úlohou komisie bolo zabezpečiť rehabilitácie občanov, ktorí boli hmotne, majetkovo alebo inak postihnutí orgánmi národných výborov. Komisia bola schválená 12. apríla 1968, mala 12 členov a jej predsedom bol Ján Zrubec. Druhá rehabilitačná komisia riešila problémy v oblasti poľnohospodárstva, napr. záležitosti núteného nájmu pôdy, výkupu pôdy, výkupu poľnohospodárskej techniky a pod. Predsedom bol Julián Šouc. Tretia rehabilitačná komisia bola vytvorená pre oblasť školstva a kultúry a predsedom bol Šebastian Jonis.

 

K 4. septembru 1968 bolo podaných spolu 219 žiadostí o rehabilitáciu. Prvá komisia evidovala 63 podaní, druhá komisia 135 podaní a tretia komisia 21 podaní. Činnosť komisií v tomto období (do prijatia zákona o mimosúdnej rehabilitácii) spočívala hlavne v príprave rehabilitácií – prijímaní žiadostí, ich doplňovaní a došetrovaní. Najviac podaní bolo v II. rehabilitačnej komisii, v poľnohospodárskej, kde prevrávali dlhodobo nevyriešené prípady (napr. neboli finančne vysporiadané výkupy poľnohospodárskych strojov z rokov 1949 – 1952, nesprávne sa uplatňoval zákon č. 46/48 Zb. o výkupe pôdy). Okrem členov komunistickej strany sa začali aktivizovať aj ďalšie skupiny obyvateľstva, odborári, bývalí odbojári, priaznivci Matice slovenskej, skauti. Členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí boli v 50. rokoch zatlačení do úzadia, žiadali dokončiť rehabilitácie a vyzývali k zlepšeniu sociálneho a spoločenského postavenia svojich členov, bývalých príslušníkov domáceho i zahraničného odboja, z ktorých boli mnohí neprávom obvinení a odsúdený. 25. apríla  na verejnom zhromaždení 480 účastníkov bol založený Klub priateľov Matice slovenskej, neskôr Okresný prípravný výbor MS a postupne boli v obciach okresu základné miestne odbory MS. Aj medzi komunistami okresu prebiehala rozsiahla diskusia a výmena názorov a každé zasadnutie ÚV KSČ a závery z neho vyplývajúce boli pozorne sledované okresnými komunistickými orgánmi . 23. mája sa na zasadnutí pléna OV KSS v Leviciach hodnotila politická situácia v okrese a niektorí členovia komunistickej strany vyjadrili obavy, „či komunistická strana je na čele demokratizačného procesu a či vývoj „neskĺzol“ zo zásad socializmu“. Na okresnom aktíve predsedov straníckych organizácií 7. júna  1968 bol prítomný aj tajomník ÚV KSČ Jozef Lenárt, ktorý informoval o politickej situácii a o záveroch z májového zasadnutia pléna ÚV KSČ. 29. júna 1968 sa konala mimoriadna Okresná konferencia KSS v Leviciach, na ktorej bolo prijaté Stanovisko k článku (manifestu) 2000 slov. Účastníci konferencie vyslovili nesúhlas s tými časťami článku, ktoré dávali metodické pokyny na vytváranie vlastných občianskych výborov a komisií mimo národného frontu, ďalej s hodnotením hospodárskej i politickej situácie na Slovensku a vlastne podporili nesúhlasné stanovisko, ktoré vydal ÚV KSČ a ÚV KSS. Aj komunistická strana v okrese prechádzala zmenami a vytvárali sa v nej skupiny a smery. Po júnovej mimoriadnej konferencii OV KSS sa vykryštalizovala skupina, označená ako Skupina 87, ktorej cieľom bol dôsledný obrodný proces v duchu Husákových prejavov. Na adresu júnovej mimoriadnej konferencie OV KSS odzneli kritické postrehy a vyjadrenia účastníkov konferencie, že konferencia bola dopredu pripravená, nebol na nej dostatočný priestor na diskusiu a odznel i názor, že v okrese Levice obrodný proces ani nezačal. 18. júla  1968 sa konal okresný stranícky aktív, ktorého hlavným bodom bola správa zo zasadnutia ÚV KSČ a diskusia o liste piatich „bratských strán“ z Varšavy. V stanovisku z aktívu členovia komunistickej strany vyjadrili podporu postupu Predsedníctva ÚV KSČ (nepripustiť vonkajšie zasahovanie do vnútorných problémov KSČ a Československa).

 

19. júla 1968 sa konalo veliteľské zhromaždenie príslušníkov ĽM, ktoré podobne rokovalo o aktuálnej politickej situácii a o bojovej a politickej príprave jednotiek ĽM v okrese. 15. augusta 1968 na plenárnom zasadnutí pléna OV KSS v Leviciach odznela informácia o politickej situácii v okrese a o výsledkoch rokovania v Čiernej nad Tisou (29. júla až 2. augusta 1968) a v Bratislave (3. augusta 1968). Počas rokovaní v Čiernej nad Tisou vznikla v krajine živelná masová akcia nazvaná Fond republiky. Začala sa formou dobrovoľných pracovných zmien a rozšírila sa medzi občanmi v podobe peňažných darov a zlata na tzv. zlatý poklad republiky. Aj obyvatelia okresu Levice sa aktívne zapojili do tejto akcie. Inak obyvatelia okresu žili svoj bežný život so svojimi starosťami, aj keď, samozrejme, rozdiel oproti predchádzajúcim rokom bol badateľný. Nová politická situácia a atmosféra sa dotkla aj ľudí žijúcich na vidieku a v mestách okresu. Svoje očakávania a nádeje možno neprejavovali s takým zápalom ako občania vo väčších mestách, lebo život a prežité udalosti posledných 20-30 rokov (od r. 1938) ich naučili opatrnosti a nedôvere.

 

17. júna 1968 sa Alexander Dubček opäť objavil v okrese, tentoraz ako rekreant na kúpalisku v Santovke. Aj tu mu ľudia vyjadrovali svoju podporu a náklonnosť. Na družstvách a štátnych majetkoch v letných mesiacoch prebiehali žatevné práce a zber úrody. V júli bola na návšteve okresu Levice delegácia z družobného okresu Mladá Boleslav. Cez prázdniny sa konalo množstvo kultúrnych podujatí a festivalov: v dňoch 22.-23. júna II. Hontianske slávnosti v Šahách, filmový festival v Tlmačoch (13.-24. júl 1968), v dňoch 17.-19. augusta 1968 III. Tekovské slávnosti v Starom Tekove.

 

Ohlas obrodného procesu v krajinách Varšavskej zmluvy

Pojanuárový vývoj a búrlivý rozmach demokratizačného procesu v Československu nemohol ostať mimo pozornosti ostatných socialistických štátov, členov Varšavskej zmluvy. Na stretnutiach najvyšších predstaviteľov strany a štátu v Československu neustále stupňoval. Či to už bolo na stretnutí predstaviteľov krajín Varšavskej zmluvy v Drážďanoch (23.- 24. marca 1968), na československo-sovietskom rokovaní 4. mája 1968 v Moskve, alebo na stretnutí vo Varšave 14.-15. júla 1968, odkiaľ poslali vedeniu KSČ známy otvorený list, aby KSČ zasiahla proti „antisocialistickým“ silám. Po zverejnení varšavského listu a odpovedí ÚV KSČ vo verejnosti vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov.

 

Varovaním a demonštráciou sily bolo v júni 1968 vojenské cvičenie armád Varšavskej zmluvy „Šumava“, na ktorom sa zúčastnili armády Bulharska, NDR, PĽR, MĽR, ZSSR. Odchod vojsk sa po skončení cvičenia predlžoval, čo vyvolávalo nespokojnosť obyvateľstva. Poslednými pokusmi zastaviť obrodný proces boli rokovania predstaviteľov KSČ a KSSZ v Čiernej na Tisou a v Bratislave. 3. augusta 1968 sa v Bratislave na konferencii stretli predstavitelia socialistického bloku a podpísali Bratislavskú deklaráciu. L. I. Brežnev vyhlásil, že ochrana socializmu je spoločnou internacionálnou povinnosťou socialistických krajín, čím vlastne určil vývoj v Československu. Na stretnutí v Bratislave členovia KSČ ( Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak) doručili Brežnevovi list, v ktorom žiadali v prípade potreby o všestrannú pomoc. 30. Júla 1968 Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany ZSSR.

 

18. augusta 1968 na rokovaní v Moskve päť krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. 20. augusta  1968 o 14:00 hod. začalo zasadanie Predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla správa o obsadzovaní republiky vojskami Varšavskej zmluvy – Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky. Československý minister obrany Martin Dzúr schválil rozkaz aby armáda nekládla odpor (rozkaz sa vzťahoval aj na Bezpečnosť a Ľudové milície) a ÚV KSČ vydal výzvu – Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorej sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Na mimoriadnej schôdzi sa zišla vláda a vyjadrila protest vládam piatich krajín, ktoré sa zúčastnili na okupácií. V pádu do Československa sa zúčastnilo 750 tisíc vojakov, 800  lietadiel, 6300 tankov a 2000 diel. Vojaská prišli v troch skupinách a velil im generál J. G. Pavlovskij.

 

Príprava Maďarskej ľudovej armády na okupáciu Československa

V slede udalostí sa vrátime späť a podrobnejšie sa zmienime o úlohe Maďarskej ľudovej republiky a Maďarskej ľudovej armády, pretože táto zohrala v augustových dňoch v našom regióne hlavnú úlohu. O prípadnom vojenskom obsadení Československa sa uvažovalo už 8. apríla, kedy veliteľ Južnej armády sovietskych vojsk dislokovanej v Maďarsku genplk. Provalov dostal takúto direktívnu od maršala Grečku, ministra obrany ZSSR. Na operáciu s krycím názvom „Dunaj“ na báze skupín armád mala vzniknúť Armádna skupina C, v ktorej sa rátalo aj s maďarskými silami. Oficiálna žiadosť o zapojenie MĽA do vojenského zásahu proti Československu prišla na maďarské ministerstvo obrany 10. júla 1968. 22. júla 1968  maršal Grečko žiadal maďarské vojenské velenia, aby sa aspoň jedna divízia zúčastnila plánovaného „vojenského cvičenia“ , s čím János Kádár súhlasil. Maďarské politické a vojenské velenie na túto akciu vyčlenilo 8. motostreleckú divíziu dislokovanú v Zalaegerszegu. 23. Júla 1968  maršal Grečko schválil operačné plány armádnych skupín A a C.

 

Od 24. júla do 27. júla 1968 v uvedenej 8. divízií prebehli vojnové príprava. Bola vyhlásená bojová pohotovosť, uskutočnila sa mobilizácia vojakov ( povolaných bolo 3200 záložákov) a motorových vozidiel (zo závodov a poľnohospodárskych družstiev bolo prevzatých 1000 automobilov) Divízia 27. júla 1968 o polnoci začala presun do blízkosti československých hraníc, do maďarských žúp Nórgrád a Heves. Do večera 28. júla 1968 všetky jednotky divízie dosiahli priestor sústredenia. Divízia mala 10363 vojakov a dôstojníkov, 1816 automobilov, 177 tankov a 112 obrnených transportérov, ďalšiu výzbroj tvorili delostrelecké zbrane, lokátory, protivzdušná obrana a bojové lietadlá. Počet vojakov a techniky sa počas okupácie Československa menil. K divízii boli pridelení aj politickí dôstojníci, dôstojníci z kontrarozviedky, príslušníci štátnej bezpečnosti, novinári a tlmočníci. Podľa operačného plánu divízie hlavný úder mala uskutočniť stredná časť divízie na hlavnom smere Šahy –Levice – Nitra, resp. Nitra – Hlohovec a Nitra – Sereď. Veliteľom 8. Divízie bol genmjr. Ferencz Szucs, od 28. júla 1968 bola divízia priamo podriadená veliteľstvu Južnej skupiny sovietskych vojsk – Armádnej skupine C. 29. júla 1968 sa začala nečakaná trojtýždňová prestávka, ktorá súvisela s poslednými pokusmi o politické urovnanie, s prebiehajúcimi rokovaniami v Čiernej nad Tisou a Bratislave. 19. augusta 1968 Lajos Czinege (maďarský minister obrany) vyhlásil bojovú pohotovosť letectva, protivzdušnej obrany a podporných vojsk. Genplk. Provalov (veliteľ Južnej skupiny sovietskych vosjk) určil hodinu H, hodinu začiatku invázie podľa moskovského času na 21. August 1968 o 02.00 hod., podľa stredoeurópskeho času na 20. August. 1968 na 24.00 hod. Počas celej okupácie sovietske velenie používalo moskovský čas, čo sa stalo zdrojom mnohých problémov. V hodine H mali všetky sily postupujúcich plukov naraz prekročiť štátnu hranicu Československej socialistickej republiky.

 

Úderné skupiny maďarských pohraničiarov niekoľko minút pred polnocou obsadili československé pohraničné stráže, odzbrojili mužstvo a prerušili všetky spojenia. Na čele hlavného smeru cez hraničný prechod v Šahách postupoval smerom na Levice 31. tankový pluk z Rétságu.

31. tankový pluk prišiel do Levíc 21. augusta 1968 o 4.20 hod. a zaujal stanovené pozície. Ďalšie vojenské jednotky pokračovali v postupe ďalej. Za Kalnou nad Hronom sa po prechode cez Hron oddelili tri práporové skupiny. Prvá a tretia skupina postupovali v smere na Nitru – Hlohovec a druhá v smere na Sereď. Divízia svoju bojovú úlohu splnila a obsadila určené územia do druhej hodiny popoludní 21. augusta 1968. Celkovo 8. motostrelecká divízia na Slovensku zaujala územie s rozlohou cca 10 tis. km2, ktoré spravovala z 10 vojenských posádok (Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Sereď, Nitra, Nové Zámky, Štúrovo, Hlohovec, Piešťany, Levice, Veľký Krtíš, neskôr aj Trnava). Pri postupe sa stala len jedna tragická nehoda. V Šahách nad ránom 21. augusta 1968 pri prekročení Ipľa dostal jeden tank šmyk, spadol z násypu a prevrátil sa. Zahynul ppor. V zál. József Dogáth, ktorý bol vo veži tanku, odkiaľ viedol čatu.

 

Okupácia Levického okresu

 

Vrátime sa späť do okresu Levice a priblížime si tunajšie udalosti 21. augusta 1968.

31. tankový plus z Rétságu 21. augusta 1968 od 04.20 hod. do 05.50 hod. zaujal určené pozície v okresnom meste Levice. Okamžite odzbrojili mestské a okresné oddelenie verejnej bezpečnosti, obsadili hlavnú poštu, železničnú stanicu, Mestský národný výbor v Leviciach, ONV v Leviciach, okresný výbor komunistickej strany, zaujali postavenie okolo kasárni Československej ľudovej armády. Nikde nenarazili na odpor.  Na cestách a vstupoch do Levíc boli vytvorené vojenské hliadky, ktoré kontrolovali dopravné prostriedky. Do Levíc prišiel tankový pluk, teda veľká palebná aj úderná sila aj z toho dôvodu, že tu bo umiestnený 64. tankový pluk, ktorý podľa sovietskych údajov disponoval 166 tankami, ale maďarská armáda nemala presné informácie. Vojská levickej posádky nekládli odpor, splnili rozkaz ministra obrany M. Dzúra a prezidenta L. Svobodu.

 

Okresní štátni a politickí funkcionári ( predstavitelia ONV Levice, OV KSS, štáb CO) sa na príkaz tajomníka ONV v nočných hodinách ( po 02.15 hod.) dňa 21. augusta 1967 dostavili do budovy ONV, kde začalo rokovanie Rady ONV. Počas noci sa vrátil z dovolenky predseda ONV a ujal sa svojej funkcie. Náčelník štábu CO nariadil dať do prevádzky rádiostanicu a spojiť sa so štábom CO Západoslovenského kraja, ale bez výsledku. Štáb CO okresu ostal bez spojenia a ďalej sa riadil pokynmi Rady ONV. Po oznámení, že maďarská armáda prekročila hranice okresu boli informovaní predsedovia MNV v tom zmysle, aby boli občania pripravení na príchod vojsk a zachovali pokoj a rozvahu.

Počas zasadnutia rady  ONV v skorých ranných hodinách do Levíc prišli tanky, obsadili námestie a asi 7-8 vojakov so samopalmi pod vedením dôstojníka,, majora maďarskej armády, prišlo do budovy ONV. Dôstojník kládol otázky členom rady a vysvetľoval príchod vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Členovia Rady ONV prehlásili, že naďalej trvajú na pojanuárovom demokratickom vývoji pod vedením legálnej vlády a pod vedením Alexandra Dubčeka. Na tomto stanovisku Rada ONV zotrvávala aj počas ďalších rokovaní s veliteľmi maďarskej armády. Budova ONV bola strážená vojakmi so samopalmi, bolo prerušené spojenie a pohyb funkcionárov bol obmedzený len na budovy ONV, ktoré obsahovalo:

• zákaz vydávania a požívania liehových nápojov v pohostinstvách a obchodoch

• pokyny na zabezpečenie zásobovania obyvateľstva potravinami (obmedzenie predaja základných potravín – múky, cukru, soli, ryže a pod., aby sa nerobili zásoby a každý dostal svoj prídel)

• pokyny pre miestne a mestské národné výbory a občanov v zmysle výzvy

• pokyny pre pracovníkov ONV v Leviciach (stála pohotovosť, služba pri telefóne).  

• Reakcia obyvateľov okresu a postavenie vojakov MĽA

   

   

  Intervencia a vstup armád krajín Varšavskej zmluvy na územie suverénneho štátu spôsobili šok, prekvapenie a rozhorčenie medzi obyvateľmi okresu. Obyvatelia Levíc sa 21. augusta 1968 zobudili do mesta obsadeného vojskom. Na námestí bola vojenská technika, tanky a autá, vo vzduchu hliadkoval vrtuľník a dôležité budovy boli strážené ozbrojenými vojakmi. Pri vojenských kasárňach za mestom boli rozmiestnené tanky. Pracovný ruch sa zastavil a v obchodoch s potravinami sa tvorili dlhé rady kupujúcich. V centre mesta na Námestí hrdinov sa tvorili skupiny debatujúcich ľudí. Ľudia prejavovali svoju nespokojnosť rôznymi spôsobmi: šoféri trúbili klaksónmi, na cestách a budovách (napr. cesta na starej Hviezdoslavovej ulici) sa objavili nápisy proti okupantom, vyzývajúce ich na odchod a vyjadrujúce podporu hlavným predstaviteľom štátu Alexandrovi Dubčekovi a Ludvíkovi Svobodovi. Heslá, výzvy, rezolúcie, plagáty sa objavili za výkladmi obchodov a napr. na orientačnej tabu pri vstupe do areálu nemocnice. Ďalšie zasadnutie Rady ONC bolo 21. augusta o 12.30 hod., na ktorom predseda ONV JUDr. Benčík informoval o výsledkoch prvého rokovania predstaviteľov okresu s velením maďarskej armády pre štátne orgány. Ako skonštatovali, počas noci ani počas dňa (21. augusta) nedošlo v okrese k žiadnym udalostiam a výtržnostiam, len ráno vznikla menšia panika v obchodoch s potravinami, keď občania začali nakupovať do zásoby väčšie množstvá potravín. Na zlepšenie zásobovania obyvateľstva hlavne múkou, boli dané do prevádzky všetky, aj malé mlyny a z veľkoskladu boli uvoľnené ďalšie potraviny.Informovanie občanov okresu o politickej situácii v krajine i situácii v okrese bolo sťažené tým, že nefungovala televízia, rozhlas, vysielače, nevychádzali noviny. Výzvy, prevolania a stanoviská, ktoré vydávali štátne i politické orgány sa k ľudom dostávali oneskorene a s problémami. Informácie sa šírili hlavne osobnými kontaktmi, letákmi a plagátmi. Pri OV KSS bola vytvorená informačná skupina, vychádzal Spravodaj Levického okresu a o udalostiach informovali aj mimoriadne čísla regionálnych novín Pohronie. Na OV KSS a ONV neustále prichádzali od občanov, z podnikov, družstiev, spoločenských organizácií prehlásenia a rezolúcie, v ktorých  bola vyjadrená podpora pojanuárovému vývoju a podpora legitímnej vláde a parlamentu. Občania veľmi pozorne sledovali osudy a rokovania najvyšších štátnych a komunistických predstaviteľov v Moskve.Veliteľom miestneho veliteľstva armády Varšavskej zmluvy v Leviciach bol podplukovník István Kovács, ktorý hneď 21. augusta 1968 vydal Výzvu k obyvateľom okresu Levice a Rozkaz č. 1.V rozkaze nariadil stiahnutie všetkých poľovníckych zbraní do 23. augusta, ďalej nariadil zákaz zhromažďovania, zákaz podávania alkoholických nápojov a na dodržanie bezpečnosti a verejnej bezpečnosti, príslušník ľudových milícií a vojak maďarskej armády. Maďarská armáda rozširovala medzi obyvateľmi propagačné letáky o dôvodoch pobytu a výzvy k československej ľudovej armád. Okresné orgány intenzívne rokovali s veliteľom maďarskej armády a podľa Spoločnej informácie Predsedníctva OV KSS a Rady ONV v Leviciach a situácii v okrese z 22. augusta 1968 dosiahli: 1. okresné orgány mohli, aj keď v obmedzených podmienkach, začať svoju činnosť, 2. ukončilo sa stráženie dôležitých inštitúcií a orgánov, 3. verejná bezpečnosť dostala späť svoje zbrane a riadenie bezpečnostných zložiek a ľudovej milície sa vrátilo do rúk okresných orgánov. Naďalej platil zákaz zhromažďovania, ale nevzťahoval sa na stranícke, spoločenské a štátne organizácie a inštitúcie. Maďarské vojská, ktoré boli v meste Levice sa stiahli za mesto pri kasárne. Maďarský veliteľ naznačil, že v prípade zhoršenia situácie je rozhodnutý prevziať vedenie okresu do vlastných rúk. Okresné orgány sa zaručili za pokoj a poriadok a neustále vyzývali obyvateľov k normalizácii života, aby mohli naďalej vykonávať svoje úlohy v okrese. Opäť prehlásili, že trvajú na pojanuárovom vývoji a dôrazne žiadali o vytvorenie podmienok pre činnosť legitímnej vlády a začatie rokovaní o okamžitom odchode vojsk Varšavskej zmluvy z Československa. Predsedníctvo OV KSS určilo delegátov na mimoriadny XIV. zjazd do Prahy. Protesty občanov pokračovali aj v nasledujúcich dňoch a následky sa objavili čoskoro. Známe sú dva prípady streľby vojenskej hliadky a jedna osoba zranená odrazenou guľkou. 22. augusta 1968 v nočných hodinách na vojenskú hliadku hádzali kamene a hliadka strieľala do vzduchu a iná hliadka v ten istý deň o 22.30 hod. narazila na skupinu, ktorá písala na múry nápisy. Keď skupina zbadala hliadku, dala sa na útek, ale odrazená guľka zranila jednu osobu, ktorú hneď previezli do nemocnice.  Ďalšia streľba bola aj v nasledujúci deň, 23. augusta 1968, ale bez zranení.

 

Spôsobom protestu proti okupácii bolo pripnutie si československej trikolóry na oblečenie a jednohodinový generálny štrajk 23. augusta, do ktorého sa spontánne zapojili pracujúci v podnikoch, úradoch, bankách. Zvonením zvonov, sirénami, trúbením áut ľudia vyjadrovali nespokojnosť aj s tým, že najvyšší štátni a stranícki predstavitelia sa ešte nevrátili z rokovaní v Moskve. Maďarských vojakov prekvapil energický a jednotný protest obyvateľov a odmietanie osobných kontaktov a spolupráce. Vojaci a dôstojníci na takúto situáciu neboli pripravení, ich politická a vojenská príprava bola zameraná iným smerom. 23. augusta vojaci zhadzovali z vrtuľníka letáky, v ktorých zdôvodňovali svoj príchod. Ľudia na Námestí hrdinov tieto letáky pred očami maďarských vojakov demonštratívne pálili a ničili. Heslá a nápisy proti prítomnosti maďarskej armády sa objavovali pomenej, hlavná nespokojnosť a nenávisť bola namierená proti sovietskym vojakom. Treba povedať, že aj vďaka uvážlivému konaniu veliteľov maďarskej armády nedošlo k zrážkam s civilným obyvateľstvom a krviprelievaniu. Ľudia sa s rozhorčením a nepriateľstvom obracali aj na členov verejnej bezpečnosti a členov ľudových milícií, ktorí hliadkovali spolu s maďarskými vojakmi a označovali ich za kolaborantov a napomáhačom okupantov napriek tomu, že ich okresní štátni a politickí predstavitelia vyzývali na zachovanie pokoja a poriadku. Zachovanie verejného poriadku bolo dôležité aj z toho hľadiska, aby okresní predstavitelia mohli rokovať s maďarským veliteľom posádky a žiadať zrušenie ním vydaných opatrení a príkazov. Predsedníctvo OV KSS sa na svojom zasadnutí 25. augusta 1968 rozhodlo podať protest veliteľstvu MĽA v našom okrese, v ktorom protestovali proti rozkazu o stiahnutí všetkých poľovných a krátkych zbraní, proti zákazu rozširovania legálnej straníckej a okresnej tlače, proti kontrolám občanov a motorových vozidiel odchádzajúcich a prichádzajúcich do Levíc, proti obmedzovaniu a vysielaniu správ v miestnom rozhlase.

 

 

Začiatok konsolidácie a normalizácie pomerov

 

27.augusta 1968 sa v skorých ranných hodinách vrátila československá delegácia z Moskvy Výsledkom rokovaní, ktoré sa uskutočňovali pod nátlakom, boli tzv. Moskovské protokoly, ktoré v skutočnosti znamenali kapituláciu reformného kurzu a začiatok normalizácie. Protokol zaväzoval československú stranu anulovať XIV mimoriadny zjazd KSČ, rozpustiť protisocialistické organizácie (KAN a Klub 231), znovu zaviesť cenzúru, neprenasledovať sovietskych kolaborantov, odstrániť nepohodlných politikov a schváliť zmluvu o legalizácií sovietskych vojsk na území ČSSR.

 

Československá a sovietska strana pod normalizácia chápali niečo iné. Československá strana, politici označovaní ako „reformátori“ , pod normalizáciou chápali hlavne odchod okupačných armád alebo aspoň ich stiahnutie  z miest a pokračovanie v reformách pod vedením Dubčeka, aj keď v zúženom priestore. Sovietska strana (Brežnev) pod normalizáciu chápal obnovenie politického monopolu KSČ a elimináciu reformátorov. Dubček a Černík boli úmyselne ponechaní vo funkciach preto, aby boli vykonávateľmi záverov „moskovských protokolov“, a tým stratili podporu verejnosti.

 

Aj keď ľudia v okrese situáciu chápali, predsa naďalej verili, dúfali pojanuárovým vývoj a vyjadrovali svoju podporu najvyšším štátnym a politickým predstaviteľom. Čítali a reagovali na prejavy prednesené Dubčekom  a Svobodom po návrate z Moskvy. Svoju podporu vyjadrili aj 29. augusta na 24 výročie SNP, kedy v oknách domov svietili sviečky a ďalej tzv. Dubčekovými zmenami, ktorými sa mali znížiť škody vo výrobe, ktoré vznikli počas prvých dní okupácie. Prvá takáto pracovná celookresná zmena sa uskutočnila v sobotu 31 augusta 1968, ďalšia 14.septembra 1968.

 

Od začiatku septembra sa situácia v okresu postupne „Konsolidovala a normalizovala“ 2. septembra 1968 na aktíve komunistickej strany a 3. septembra na mimoriadnom pléne ONV štátne a politické orgány žiadali o okamžitý odchod cudzích vojsk, teraz už označovaných ako „ spojenecké vojská“. V septembri sa začali rátať škody spôsobené vstupom armády Varšavskej zmluvy na území okresu Levice. Spôsobené škody boli rôzneho druhu. V podnikoch a závodoch bola sťažená alebo znemožnená doprava materiálov a vývoz hotových výrobkov na domáci a zahraničný trh alebo z dôvodu prerušenia dopravy sa pracovníci nevedeli dostať na pracoviská. Škody tohto charakteru hlásili napr. závod S.M. Kirova v Tlmačoch, Západoslovenské žriedla v Santovke,  Západoslovenské mliekarne v Leviciach a ďalšie podniky. Priame škody boli najviach spôsobené v doprave a v poľnohospodárstve. V doprave sa neuskutočnili prepravy osôb a vojenskou technikou ( najmä tankami) boli poškodené cesty I a II triedy, mosty, obrubníky, priekopy, chodníky a zábradlia a v celom okrese boli poškodené dopravné značky. V poľnohospodárstve boli škody na plodinách, lesných porastoch a lesných cestách, boli poškodené melioračné zariadenia. Celkovo od 21 augusta do 31 augusta 1968 boli škody v okrese Levice vyčíslené na 15 miliónov Kčš.

 

Aby sa urýchlene odstránili následky augustových udalostí, boli na zasadnutí Rady ONV v Leviciach dňa 7. októbra 1968 schválené Normalizačné a konsolidačné opatrenia ONV v Leviciach. Základnou úlohou opatrení bolo vytvoriť podmienky pre rýchli a definitívny odchod vojsk z Československa a konsolidácia hospodárskeho života, teda obnova výroby, výstavby, dopravy a spojov, obnova telefónnej a telegrafickej prevádzky. Opatrenia boli vypracované pre všetky činnosti a oblasti, pričom napr. na úseku školstva nastali problémy ako ďalej vyučovať dejepis a občiansku náuku.  „ konsolidácií a normalizácií“ mali napomôcť aj zákony,  ktoré schválilo národné zhromaždenie, zákon o obmedzovaní zhromažďovacieho práva a zákon  č. 127/68 Zb. s ktorým sa zaviedla cenzúra 18. októbra 1968 bola schválená zmluva o dočasnom pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa.

 

Vojská Maďarskej ľudovej armády sa v mesiacoch september a október naďalej nachádzali na území okresu a v Leviciach boli rozmiestnené pri kasárňach Československej ľudovej armády.  Prvé obdobie okupácie sa skončilo návratom československej delegácie z Moskvy 27. augusta 1968. Z vojenského hľadiska bola okupácia úspešná, ale z hľadiska politického úspešná nebola, pretože nesplnila určené politické ciele a zámery.  Maďarské vojenské vedenie sa od začiatku septembra snažilo o odsunutie vojakov do Maďarska, ale vedenie sovietskych vojsk nesúhlasilo. Aj v súvislosti s rokovaním o zmluve o pobyte sovietskych vojsk v Československu v dňoch 3. a 4. októbra 1968 maršál Grečko 5 až 9 októbra 1968 nariadil uskutočniť štábne cvičenie. Maďarská divízia sa vrátila do Maďarska v dvoch etapách: hlavná zoskupenie v dňoch 20 – 25 októbra 1968 a 31. októbra 1968 opustil Levice 31. tankový pluk z Rétságu.

 

V októbri bol prijatý zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR a oslavovalo sa 50. výročie vzniku prvej Československej republiky. V obciach okresu boli organizované slávnosti spojené s akciou vysádzania „stromov republiky“. Obyvatelia i naďalej vyjadrovali podporu Alexandrovi Dobčekovi a reformátorom, ale ich moc rýchlo upadala. Na novembrovom zasadaní UV KSČ sa posilnilo postavenie jeho odporcov a tento proces pokračoval aj v nasledujúcom roku. V januári 1969 bol z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odvolaný Josef Smrkovský  a 17. apríla 1969 sa Alexander Dubček vzdal funkcie prvého tajomníka UV KSČ na čelo KSČ bol zvolený Gustav Husák.

Začalo sa dvadsaťročné obdobie normalizácie, ale to je už iná kapitola dejín.